Adrienne Emilia Reyes

4. july 2014 at 20:07 | Larsyn |  Victors

Player: Nielle

FC: Christine Lakin


Victory year: 90th Annual Hunger Games

Hobby: Spisovatelka sci-fi románů

Contact: nielle.shine@gmail.com

Age: 60


Token: Duhová rovnátka


[ edrien emília réjes ]



[ before the Hunger Games ] Adrienne je pomerne nadaná bežkyňa, ktorá dokáže vyvinúť na kratšie vzdialenosti naozaj vysokú rýchlosť, ale naopak tiež zvláda bežať aj oveľa dlhšie trate, hoci za dlhší čas. S výdržou nemá problém, je vrtká a mrštná, a ak jednoducho nemá inú možnosť, dokáže pomerne rýchlo zmiznúť. Vo voľnom čase pred arénou hľadala spôsob, ako sa zneviditeľniť. Celý život čítala príbehy o neviditeľných ľuďoch, predstavovala si, čo všetko by sa s takou schopnosťou dalo robiť, a tak začala hľadať spôsoby, ako splynúť so svojím okolím. Vďaka tomu sa naučila pohybovať sa s ladnosťou ducha, a tiež sa naučila výborne maskovať. Aj keby ste jej napríklad poslali do miest, kde je len obyčajné planina, napriek tomu by bola schopná tam na seba naplácať čokoľvek, aby sa stala napríklad zoschlým pňom. So zbraňami nevie veľmi narábať. Avšak asi ako každá Päťka, skrátka využije všetko, čo je po ruke, a čo je možné po niekom vrhnúť. Tiež vie pomerne pekne spievať, využíva škálu rôznych zvukov, ktoré je schopná napodobniť. Súčasť jej tréningu "splynúť s okolím".

[ the days after ] Ťažko by ste hľadali nejaké rozdiely v tej jej zaujatosti na neviditeľnosť. Stále je v tom preborník a na požiadanie by zo seba pokojne urobila kôl v plote. Aj v behu je stále skvelá. Jej nový život jej však priniesol dve deti, o ktoré sa musela starať, a tak sa musela naučiť oveľa väčšiu usilovnosť a výdrž. Naučilo ju to ako sa postaviť k rôznym životným situáciám, naučilo ju to, ako sa starať o druhých, ako ich liečiť - skoro so všetkým, čo je po ruke - a ako byť nápomocná. Tiež nabrala aj oveľa viac sily, aby mohla svoje dve detičky zdvihnúť a tráviť s nimi čas, robiť s nimi rôzne aktivity. Zdokonalila sa vo varení, takže už málokedy hrozilo, že by svojím kuchtícím umom niekomu spôsobila otravu. Aréna jej však priniesla tiež pár vedomostí so zbraňami. Vo výcvikovom centre sa naučila bojom zblízka, či už len päsťami či s rôznymi nožmi, a hlavne aj s mečmi. Preto práve v boji na blízko zvyčajne excelovala, čo sa rozhodne nedalo povedať o boji na diaľku. Doma si ešte raz za čas nožom vrhne, ale nerobí to tak často, aby sa dalo povedať, že je v tom majsterkou. Jemne si tak vylepšila svoje schopnosti, ale že by ich nejako pílila, to zase nie.


[ before the Hunger Games ] Bojí sa tmy, bojí sa krvi, bojí sa bolesti, bojí sa baktérií,... Boja sa pomerne dosť vecí, preto je vôbec záhadou, ako sa jej v aréne bude viesť. Vďaka svojim maskovacím schopnostiam by najradšej väčšinu času strávila zahrabaná niekde v lístí alebo zahryznutá do stromu ako suchá vetva. Veľa skúseností s bojom nepobrala, maximálne tak z televízie alebo z knižiek, ale inak je niečím takým úplne nepoznamenaná. Ak by dostala do ruky zbraň, určite by jej trvalo dlhší čas, než by si na ňu zvykla. Tiež si nerozumie s modernými technológiami, tie bežne používané by jej určite nerobili problém, - kraj je predsa len zameraný na niečo zručné - avšak posadiť ju k nejakej prepracovanej zbrani či nejakému vyspelému počítači, asi by na to hľadela s otvorenými ústami a netušila, čo s tým. Ďalej tiež takmer vôbec nevie plávať. Zvláda sa udržať na hladine, ale keby sa snažila k niekomu zaplávať, bolo by to pre ňu ťažké. Pod vodou by však nejakú chvíľu dych zadržala, má o niečo väčšie pľúca, akoby ste jej na prvý pohľad tipli.

[ the days after ] Po aréne začala byť o niečo viac upätejšia k čistote, pretože strávila niekoľko dní pokrytá krvou a kto vie čím. Bol to pre ňu už od prvej chvíle problém, hoci občas jednoducho bolo treba na seba napatlať niečo, aby skutočne splynula s okolím, ako bolo vždy jej najväčším cieľom. Pobyt v tme pre ňu náhle bol zložitejší, pretože začala mať pocit, že ju v noci stále niekto sleduje, nepriateľské oči jej protivníkov - začala pociťovať oveľa väčší strach. Ak jej teda tma (alebo len slabé svetlo lampičky), zavrie oči a snaží sa zaspať hneď ako je to možné. A vlastne má stále dojem, že ju prenasledujú duchovia jej nepriateľov, ďalších splátcov. Preto v noci spáva pri rozsvietené lampičke a sem tam znenazdajky začne mrmlať čosi pod nos a celá sa križovať, akoby sa snažila chrániť pred nejakými démonmi. Aj po aréne z nej stále nie je ktovieaká bojovníčka, hoci sa síce naučila bojovať s novými zbraňami. A stále nie je vôbec dobrá v boji na diaľku, čo je hnevá, ale nejako s tým nevie nič urobiť.


[ before the Hunger Games ] Narodila sa do bohatej rodiny, v ktorej nebolo o jedlo núdze. Preto nebolo treba, aby si musela kupovať oblázky. Keďže v kraji bolo veľa chudobných detí, nepredpokladalo sa, že by vôbec niekedy mala byť vybraná do arény, a tak sa jej rodičia snažili od takých vecí držať ďalej. Žiadne rady, žiadny Kapitol, žiadne hry. Prežila si pomerne pekný život, obklopená kamarátmi, avšak Hry na nej mali tragický dopad vtedy, keď bol odvedený jeden jej kamarát, ktorý sa už nevrátil. Ničilo ju to, celý život pred tým bola chránená a náhle jej len tak zomrel jej takmer najlepší kamarát. Jej myseľ však stále nepripúšťala, že by mala byť ďalšia, ktorá do arény pôjde. Jej život sa aj naďalej točil okolo starších vecí, starých filmov, ktoré tak milovala. Nepripúšťala si krvavú smrť v aréne, stále sa snažila žiť vo svojom nepoškvrnenom a krásnom svete, kde násilie a smrť neboli. Aká naivná to ale bola. Neuvedomovala si, aký je život v skutočnosti.

[ the days after ] Stalo sa nečakané. Bola vybraná a... Vrátila sa. Nikto to nečakal, nečakala to jej rodina, nečakala to ani ona sama. Jej rodičia ju už dávno brali za mŕtvu, celý život verili, že ona, ich milovaná dcéra, do arény nepôjde. Keď sa vrátila domov, všetko sa od základov zmenilo. Adrienne teraz mala vlastný dom a mala aj svoju milovanú slobodu. Aj keď ľahko pološialená (však taká bola aj ako odišla), žila si ďalej svoj život víťazky, cestovala do Kapitolu, zoznamovala sa s ľuďmi, a aj keď si všetci mysleli, že vyhrala len obyčajným omylom, napriek tomu na svojej strane mala dosť priateľov a známych . Nakoniec si zohnala aj muža. Ten síce arénu nikdy nepoznal, ale pre Adrienne sa náhle stal stredom vesmíru, hneď vedľa starých filmov a triku neviditeľnosti. Čoskoro porodila dve deti, o ktorých, rovnako ako jej rodičia, dúfala, že sa do arény nikdy nedostanú. Nenechala im kúpiť totiž ani jediný kamienok a odmietala, aby museli umrieť v aréne. Keď to išlo, snažila sa ich učiť trikom a zručnostiam, ktoré sama v aréne použila, avšak sama moc o svojich skúsenostiach hovoriť nechcela. Nanešťastie sa jej mladšie dieťa - dcéra Philippa dostala do arény a neprežila to. Adrienne si myslela, že je na dne. Udržali ju ale jej starší syn a manžel.


× o doplnění si napiš na e-mail
 


Actual articles

Advertisement
OTHER WORLDS [ Přidej se i ty k ostatním rp. ]

obrázek

ALES - Fatansy RPG

ikon1 https://lh3.googleusercontent.com/Pw0zB0hurIqLYe3Dbii8mgZ8-m5myKuUtsQ2qtwficdo5n9uKQvLA3mzvOkjh7iL3CUXJzXut2adFoTqKA=w200-h92