Familiar Faces - 3. fáze - vedení: Kapitol | [ Kapitolská základna ] / [ Kemp rebelů ]

May 2015

Fundraising Event - Přehled

16. may 2015 at 21:58 | Sabrae


Olivia Teresa Crawford

10. may 2015 at 13:17 | Drake |  Deceased

Player: Katy

FC: Emily Bett Rickards



Contact: ksmehlikova@seznam.cz

Age: 17 - probodnuté břicho: J. Horn



[ olívia terýsa krevford ]


Jej největší zbraní je její čistá chladná logika. Všechno má své opodstatnění. A její bystrá mysl toto opodstatnění většinou nachází. Proto nevěří na takové ty věci jako je štěstí, talismany a horoskopy. Je šikovná na práci s elektronikou čemuž jí dopomáhá její geniální mozek. Tatínek jí vždycky zásobil čímkoliv, čím chtěla, a tak se z ní brzy stal odborník v tomto oboru. Vlastně si ani nevybavuje, jak se k tomu dostala, možná dílem náhody nebo něčeho takového. Často jí říkávali, že se narodila ve špatném kraji a že ve Trojce by její geniální mozek zapadl. Možná na tom něco bude, ale ona Šestý kraj miluje. Protože ona si jízdu na čemkoliv, co má kola nesmírně užívá. Začalo to už kolem ve čtyřech letech, na kterém se skoro pořád proháněla po rušných ulicích, které tolik miluje. Následoval moped, který dostala ještě před tím, než by to mělo být legální. Ke svojí motorce přišla podobným způsobem. Miluje jízdu na motorce a rovněž v tátově kabrioletu, ale o tom, že mu ho krade vlastně ani nikdo nemá vědět. Svojí motorku si zpravuje sama, protože nenechá na svého miláčka šahat nějakýho upocenýho starýho ošklivýho mechanika, takže je zběhlá i v tomto. Miluje plavání. V jejím kraji sice moc vody k plavání není, ale tatíček jí nechal vybudovat krytý bazén. A to není jediný sport, který provozuje. Taky miluje lezení po horách (spíše lezecké stěně vzhledem k tomu, jaká je Šestka placatá placka), takže se jí po těle utvořila i nějaká ta svalová hmota. A občas si i něco málo zaběhá, i když v tom zase tak dobrá není, spíš se tím udržuje v kondici. Co se týče zbraní, není vůbec žádná přebornice. Zkoušela to s lukem, ale vůbec jí to nenadchlo, přestože mušku zase tak k zahození nemá i přes svoji drobnou vadu zraku. Raději se uchýlila k železné tyči. S tou se umí krásně ohánět. Další její schopností je hra na piano, která je jedna z věcí, které jí vždy zaručeně uklidní. Ať už hraje ona nebo kdokoliv jiný.


Slabosti? Těch Olivia určitě pěkných pár má. Moc neví, jak přežít v přírodě. Jistě, zná pár bylinek, ale jen takové ty, které zná snad i každý blbec. Vodu by možná taky našla, logicky vždycky teče dolů a je okolo hodně kytek, ale pokud nebude vypadat pitně, tak je jí to stejně k ničemu, protože netuší, jak by se dala přečistit. A oheň taky nerozdělá, protože to nikdy k ničemu nevyužila, tím pádem to neumí. Její arzenál zbraní je opravdu chabý, opravdu obsahuje jen dvě nebo tři zbraně, pokud počítáme s tím, že s nožem se umí bránit každý. A i když se zkoušela mnohokrát prát s nehybným cílem, s myslícím a pohybujícím se člověkem je to úplně něco jiného a není na to vůbec připravená. Důvod, proč má tolik koníčků, je jednoduchý. Je krátkozraká, což zle poznat díky jejím brýlím. Není to sice tak strašné, rozhodně to není krtek, ale když se k ní někdo z dálky blíží, často nepozná jeho obličej, což může vést k docela nepříjemným situacím. Nikdy si neuměla najít přátele nebo se vůbec nějak normálně bavit s lidmi. Dokonce i když se odhodlal na ní někdo promluvit a byl docela hovorný, ona většinou nemá moc co říct. Což je opravdu nevýhoda, pokud si máte najít nějaké dobré spojence. Oli si žije trochu ve vlastním světě, tak to u těch opravdu chytrých lidí bývá. Pak je tu taková větší drobnost zvaná záchvaty paniky. Pokud je pod stresem, může se dostavit naprosto kdykoliv a bez zjevných příčin. Má je zřejmě nějak zděděné po matce. A právě její zmínka bývá docela častým důvodem záchvatů. Když to přejde, může být trochu nevypočitatelná. Což ne vždy musí být nevýhodou.


Oli nebo Tessie, jak se Vám to líbí více, byla vždycky trošičku jiná. Místo s panenkami si nejraději hrávala s kostičkami, stavěla si garáže a laboratoře pro svoje imaginární lidičky a už ve třech letech dokázala poskládat puzzle. Tatínek byl na ní náležitě hrdý, protože v ní viděl svojí ženu, kterou však Tessie nikdy nestihla poznat, zemřela pár měsíců po jejím narození na nějakou zákeřnou nemoc, proti které se prostě nedalo nic dělat. Ženská ruka však jejich rodince nikdy nechyběla, protože si brzy našel milenku a později manželku. Oli jí má ale ráda, má s ní docela dobrý vztah a bere jí skoro jako maminku, protože i její macecha se k ní chová jako k vlastní, ne jako ty macechy v pohádkách, kterých mají plnou knihovnu. Ku podivu se nedali dohromady díky jejich penězům. Otec je pořád v práci a nosí domů docela velké peníze, díky kterým si vždycky žili jako v bavlnce, ale rodina je pro něj vždycky na prvním místě. No není to krásná rodinná idylka? Tak trochu jim to kazí uzavřená povaha Tessie. Už od raného dětství bylo jasné, že to nebude moc společenský tvor. Raději byla vždycky zalezlá, cizích se bála a vyjít ven, třeba jen vyzvednout poštu, je pro ní vždycky malé dobrodružství. Rodiče se to snažili zachránit tu a tam nějakým večírkem, kam pozvali co nejvíce jejích vrstevníků, ale ona si raději utáhla culík, poupravila brýle na nose a odkráčela do pokoje nebo garáže, aby se mohla věnovat pro ni mnohem zábavnějším věcem. Když přišla puberta a všichni v jejich třídě se začali tak nějak párovat, ani tehdy neprojevila zájem o jakoukoliv socializaci. I když se pár opovážlivců, kteří se o to pokusili, našlo, neprojevila sebemenší zájem. Ona zřejmě svůj maličký svět uvnitř svojí hlavy neopustí snad nikdy.

Večírek vítězů

9. may 2015 at 22:23 | Sabrae



Antoine Willie

2. may 2015 at 17:22 | Drake |  Deceased

Player: Jarci

FC: Jan Kowalewski



Contact: jaroslav.auxt@gmail.com

Age: 15 - probodnuté srdce: W. Caelum


Token: Dřevěný kolík

[ ontouin vilí ]


Antoine sa správa ako typický teenager z Trojky. Veľmi sa zaujíma o rôzne technologické vynálezy, o ktoré v trojky núdzu rozhodne nemá. V laboratóriách trávi hodne času, chce totiž všetko vedieť, tie najnovšie objavy nikdy neuniknú jeho pozornosti. Pre svoje hobby je to však dosť osamelý chlapec, no on spoločnosť nikdy nevyhľadával. Je to skôr samotár, ktorý si vystačí sám so sebou alebo s nejakou knihou. Má veľkú predstavivosť a vo svojom voľnom čase občas píše príbehy. Ak by raz náhodou vyhral Hry, jeho koníčkom by bolo písanie alebo veda. Napriek tomu, že Antoine je dosť utiahnutý chlapec, a rád sa hrá s mikroskopmi a podobnými hlúposťami, jeho rodičia, aj keď sú z Tretieho kraja, nemajú veľmi pochopenie pre jeho záujmy. Už od malička ho prihlasovali do rôznych športových krúžkov a podobných aktivít. Raz to bol futbal, inokedy cezpoľný beh, potom zase niečo iné. Nikdy ho nenechali len tak doma vysedávať a nič nerobiť. Vyplnili mu všetok voľný čas, a na svoje hobby si nachádzal čas buď po nociach, čo malo za následok kruhy pod očami, alebo sa na všetko vrhol hneď po škole, čo malo zase za následok, že chodil domov dosť neskoro. Napriek tomu sa z neho stal celkom múdry dospievajúci chlapec, ktorý bol len tak trochu samotár. Keď bol menší, nenávidel, keď ho rodičia prihlasovali na všetky tie športy, no ako dospieval, prestal im to zazlievať. Uvedomil si, že možno istým spôsobom ho chceli pripraviť na arénu, pričom robili všetko čo mohli, aby mu zabezpečili čo najväčšiu šancu vrátiť sa. Do svojich dvanástich rokov Hry takmer vôbec nevnímal, bolo to len niečo, na čo sa musel každý rok dívať no všetko to bolo mimo neho. No akonáhle dosiahol dvanásť rokov, bol do žrebovania zaradený aj on a vtedy mu už nebolo všetko jedno. Len tak tŕpol, či nevyžrebujú jeho meno. Dosiaľ sa tak nestalo, no šťastie pri ňom nemusí stáť navždy. Knihy, ktoré dovtedy boli predovšetkým fantasy vystriedali knihy, kde našiel napríklad poznatky o prírode, o zbraniach... o všetkom, čo by sa mu mohlo zísť do arény. V škole prišiel raz učiteľ telocviku s nápadom, že by spravil krúžok karate. Antoine samozrejme o tom veľa čítal a tak sa tam hneď dychtivo prihlásil. No po prvom týždni mal chuť vzdať to, po celom tele mal svalovinu a podľa jeho názoru mu to vôbec nešlo, aj keď učiteľ ho presviedčal o pravom opaku. Len vďaka jeho húževnatosti to nevzdal, a teraz, keď tam už chodí asi tretí rok mu ide od ruky. Výrazne pokročil, no stále sa má čo učiť. V knihách o zbraniach sa toho dozvedel veľa, a samozrejme ako každý chlapec chcel si ich vyskúšať. V Treťom kraji by však zbrane typu trojzubec asi nenašiel, max tak niekde vo výskumnom centre a tam by ho samozrejme v živote nepustili. Luk si skúsil vyrobiť, no vždy sa po nejakých dvoch strelách rozpadol a tak to vzdal, s tým, že sa k tomu vráti neskôr, no zatiaľ to neskôr akosi neprišlo. Premýšľal, čo by také mohol v treťom kraji nájsť, a potom začal obchádzať rôzne miesta, kde niečo potiahol alebo tak. Nakoniec zohnal nože, dýku, sekeru a v labáku, keď sa nik nepozeral sa mu podarilo potiahnuť aj akýsi prototyp, no prišli na to a tak ho musel vrátiť a mal za to mesiac zaracha. Potom už bolo treba len nájsť si čas. Povedal rodičom, že ide ku kamarátovi ale namiesto toho si našiel odľahlé miesto, kde trénoval. Rástlo tu množstvo stromov a tak ako terč a fiktívneho protivníka používal stromy. Najviac si porozumel s nožmi, s tými mu to po čase ide ako po masle. Terč už zasiahne s vynikajúcou úspešnosťou. So sekerou mu to trvalo o veľa dlhšie, no nakoniec sa dokázal prispôsobiť aj tej. S tou však začínal napríklad tak, že šiel narúbať drevo, aby si najskôr osvedčil techniku držania a až potom sa začal so sekerou oháňať, nechcel prísť k úrazu, veď ako by ho vysvetlil? Nakoniec sa teda zoznámil aj s tou, aj keď samozrejme na splátcov zo sedmičky by asi šancu nemal. Viac zbraní nezháňal, po prvé nepotreboval ďalší prúser a po druhé najskôr sa chcel poriadne naučiť narábať s tým čo mal, až potom by prešiel na ďalšie. Rozmýšľal nad tým, že by začal aj behávať, no nechcel na seba už zbytočne pútať pozornosť zvedavých očí, a tak kondičku naháňal len na tréningu karate. Posledné, na čo ešte myslel bolo lezenie, v každej aréne videl niekoho niekam liezť, či už na strom, skalný útes alebo niekam inam. A tak občas tréning so zbraňami vynechal a namiesto toho sa postupne učil liezť.


Síce lezenie skúšal, a celkom mu to aj ide, no len pokiaľ má pri sebe hrubšie konáre, inak sa hore neodváži, jasné, v aréne by ho k tomu možno dohnala hladina adrenalínu v krvi, ale pri jeho "šťastí" by ešte zletel zo stromu. Antoine je dosť hašterivý typ, vždy si stojí za svojim názorom, aj keby sa mal pobiť do krvi. Na druhú stranu, keď príde na to, že jeho nápad je hlúpy, nechá, nech ten druhý povie ten svoj, no nikdy si neodpustí nepekné poznámky k tomu druhému. Raz sa takto pohádal s chlapcom, ktorý bol o tri roky starší, a ten mal proste výbušnú povahu a skončilo to tak, že Antoine odišiel so zlomeným nosom, pretože to ten týpek nevydržal a jednu mu vrazil. Keď prišiel domov rodičov to samozrejme neuniklo, a keď sa na to pýtali tak si na rýchlo niečo vymyslel. Bolo na nich vidno, že mu neveria no na jeho šťastie sa rozhodli, že to nebudú zbytočne pretriasať, chlapec je už dosť starý, tak nech si svoje problémy vyrieši sám. Napriek tomu, že lezenie mu celkom ide, paradoxne má strach z výšky. Síce sa s ním snaží bojovať a nejak ho prekonať no do teraz sa mu to nepodarilo, preto keď lezie, tak sa zásadne nepozerá dole. Akonáhle tak urobí, v hlave sa mu začnú vynárať scény ako stratí rovnováhu a zo stromu jednoducho zletí na zem a doláme si všetky kosti. Vtedy sa len pevnejšie chytí kmeňa stromu a dúfa, že triaška pominie čo najskôr. Samozrejme, začal sa týmto problémom zaujímať, a dostal nápad, ktorý by mu s jeho strachom mohol pomôcť. Vyliezol na strom, len kúsok nad zem a začal sa posúvať po konároch na ich koniec, tak aby nespadol no zároveň tak, aby v jeho žilách začal rýchlejšie prúdiť adrenalín, a z tade začal pozorovať zem, aby si jeho telo zvyklo na tú výšku, aby ju proste bralo ako niečo samozrejmé, a nie niečo tak nepríjemné, že mu to vlastne znemožní akýkoľvek pohyb vo výške. Zo začiatku táto jeho taktika fungovala a tak sa rýchlo posúval do väčšej výšky, no samozrejme to prehnal. Zašiel až príliš ďaleko a konár pod ním jednoducho nevydržal jeho váhu a zlomil sa pod ním. Pred pádom z dvojmetrovej výšky rovno na tvrdú zem ho našťastie nejaký konár, ktorý sa síce keď na neho Antoine dopadol zlomil tiež, no aspoň spomalil jeho pád na zem. Vtedy došiel domov s poriadne poudieranými rebrami, no našťastie sa mu nestalo nič vážne. Teda aspoň dúfa, tá bolesť ho po nejakom čase prešla a s rebrami ani s nejakým nepríjemným pichaním v oblasti brucha nemal žiadne problémy, takže snáď je všetko v poriadku. Jeho ďalšou slabinou v poradí je plávanie, a celkovo voda. Antoine je od mala veľmi nešikovný, a keď sa naháňal s mladšími súrodencami tak v mladom veku padol do močiara, z ktorého ho museli zachraňovať až rodičia. Od vtedy si vypestoval akúsi tú nechuť k vode. Síce to neznamená, že sa nesprchuje a chodí po uliciach s tým, že smrdí a ľudia, ktorí okolo neho prejdú by museli pre neznesiteľný zápach prejsť na druhú stranu, no nikdy nebol ani fanúšikom dlhej kúpele, vo vode sa vždy zdržal len minimum. K plávaniu má teda taktiež odpor, a teda dúfa, že v aréne, v ktorej bude on sa žiadna voda nebude nachádzať, a ak už aj bude, tak jej bude čo najmenej.


Antoine je prostý chlapec z Tretieho kraja, ktorý mal to šťastie, že sa narodil do celkom bohatej rodiny na priemer tretieho kraja. Jeho rodina je tiež veľmi veľká, má troch bratov a dve sestry, a chudobný ľudia by šesť detí uživili asi len ťažko. Aj keď matka samozrejme neporodila všetky naraz a kým sa narodilo to najmladšie, tak to najstaršie už malo osemnásť a tak už bolo viacmenej samostatné ale aj tak. Nie je to žiadna zábava. Antoine sa narodil v poradí ako štvrté dieťa, pred ním to boli Andrew, Charlotte, Bob a po ňom Susane a Ryan. Antoine má so svojimi rodičmi našťastie celkom harmonický vzťah, nehádajú sa každý deň asi po sebe nehádžu taniere ako to videl u niektorých rodín. Popravde, keď to videl tak musel odtiaľ rýchlo utekať lebo jednoducho vybuchol smiechom. Antoine by pre rodinu obetoval aj svoj život, je to proste statočný človek. Raz v noci, keď nemohol spať rozmýšľal nad tým, čo by sa stalo, keby vyžrebovali do hier jeho brata? Ten má už dvanásť rokov, takže naňho už prvá sklizeň. Bez váhania si sám sebe odpovedal, že by nastúpil namiesto neho, predsa len pätnásťročný chlapec má väčšiu šancu vyhrať ako ten dvanásťročný. Predsa je len silnejší, obratnejší... V prípade úmrtia v aréne by to pre jeho rodinu nemalo byť až také zložité, predsa majú ďalších päť detí a priateľku nemá, tak nemá sa s kým ani rozísť, aby jej svojou smrťou nespôsobil ešte väčšiu bolesť. No snažiť sa predsa len bude. Veď len hlupák pôjde do arény s tým, že tam s určitosťou zomrie a tak načo by sa mal aj snažiť. Antoine sa to tam bude snažiť roztočiť, už aj pred arénou, chce spraviť dojem, a získať si tým aj nejakých fanúšikov či sponzorov. Aj keď nemá zrovna bláznivú povahu a nevie sa ľuďom vtierať do života, pripadá si pri tom hlúpo, keď bol malý tak v škôlke hrávali divadielka, tak snáď mu ešte z tých čias niečo ostalo a on sa bude vedieť pretvarovať sponzormi ako ich miluje a splátcami, ako rád ich vidí aj keď by ich v kútiku duše najradšej povraždil už pred začiatkom hier. Anoine nie je nijaký svätec, keď má zlú náladu alebo mu niečo tak si aj z chuti niečo nenadáva, čiže si bude musieť pri svojich rozhovoroch dávať pozor na ústa. Nebol by to predsa príjemný pohľad keď by mu niečo vykĺzlo, aj keď, predsa je tam moderátor, tak ten by to mal nejako uhrať do outu, no náhoda je blbec. Rodičia sa z neho snažili vytĺcť nadávky, niekedy aj bitkou no nejak to nepomohlo. Antoine bol od narodenia ťažký oriešok na výchovu, bol tvrdohlavý, nechcel robiť čo sa mu nakázalo. Našťastie dospievanie ho pozmenilo, a z neposedného decka sa stáva statný muž, kiež by to tak vydržalo navždy. Ako dospieva, snaží sa rodičom pomáhať so všetkým, učiteľka zo školy mu pomohla s brigádou v tunajšom výskumnom centre, a keď dostane výplatu tak polovicu okamžite venuje do rodinného rozpočtu, nemá potrebu niekde míňať peniaze, a taktiež ani nevie kde by to robil. Niektorých vidí, ako peniaze míňajú na alkohol. On alkohol ochutnal raz a skoro sa povracal, nechutilo mu to. Je síce pravda, že vtedy mal 11 a teraz by už možno zareagoval na tú chuť inak, no on nepotrebuje alkohol k životu. Radšej si vyjde s kamarátmi (aj keď ich nie je ktovieako veľa) niekde von, napríklad zahrať si futbal, alebo ide k niekomu na návštevu a podobne. Keď neboli Jamesovi (kamarát) rodičia doma, James ho dokonca poprosil, aby ho začal učiť narábať s nožmi. Keď to Antoine počul , stuhla mu krv v žilách, on si totižto myslel, že o jeho tréningu nevie nikto, no čo keď to tak nie je? Čo keď je takých ľudí viac? Najskôr s tréningom nesúhlasil, vyhováral sa na rôzne hlúposti, a on sám s tréningom prestal, bál sa, čo ak niekto na neho pri najbližšom tréningu zavolá mierotvorcov? No toto odporovanie mu vydržalo asi tak dva týždne, potom sa vrátil k svojmu tréningu a dokonca začal učiť aj toho kamaráta. S počiatku to išlo dosť ťažko, jeho učiteľské skúsenosti nie sú ktovieako oslnivé, a vysvetľovať nevie tak jednoducho, ako by sa to v dannej chvíli zišlo. Nakoniec sa to však dalo do poriadku a teraz trénujú chlapci spolu.

Fundraising Event

2. may 2015 at 2:14 | Drake |  Events

Po dlouhé době se objevuje další velmi nóbl večírek, kde se scházejí ti nejbohatší Kapitolané. Stejně tak se mohou připojit i další, kteří by rádi vložili své penízky na dobročinný úděl. Jako odměnou Vám bude k dispozici několik věcí a možností, jelikož se tu setkáte s dražbou. Na akci nemusíte nutně investovat své peníze (SG), klidně se tam můžete přijít jen pobavit. Jak známe, Kapitolani si rádi potrpí na společenský život.

  • Cena: Zdarma (zápis do komentářů)
  • Koná se: 16.5. 2015 v 19:00
  • Zváni jsou: Kapitolané z vyšších tříd a vítězové.
  • Téma: Nóbl večírek, vkusné obleky a šaty
  • CO BUDE NA OSLAVĚ?
    • Ochutnávka kuchyně všech krajů.
    • Živá muzika, zábava atd...
    • Dražba vítězů a majetků.
    • Švédský stůl na konci s dezerty.
QUOTES [ Co kdy kdo řekl v aréně. Pokud víš o dobrém citátu, doplň ho sem. ]


OTHER WORLDS [ Přidej se i ty k ostatním rp. ]


loading ALES - Fatansy RPG

ikon1