Jeffrey Horn

26. november 2015 at 22:40 | Michelle |  Victors


FC: Max von der Groeben

Mentor: Ezra Donnovan

Victory year: 128th Annual Hunger Games

Hobby: Zpěv, cestování


Age: 21


Token: Přívěsek ve tvaru pneumatiky


[ džehfry horn ]



[ before the Hunger Games ] Kto vlastne Jeffrey je? Aký je? Čo máme od neho očakávať? Túto otázku si zrejme kladie množstvo ľudí zo Šiesteho kraja, ktorý Jeffreyho poznajú len tak z videnia. Nie je to práve zhovorčivý typ, a keby ste ho chceli charakterizovať len tak zbežne asi by ste si povedali, že je to nejaký sfajčený týpek, keďže sa stále vyškiera ako mesiačik na hnoji. No pravda je iná. Jeff toho zažil vo svojom živote veľa zlého, no nie je jeden z tých, čo potrebuje svoje problémy vyhadzovať na oči všetkým v jeho okolí a tak sa radšej len usmieva, a problémami zaťažuje len svoje srdiečko. No teraz preč od problémov. Aký teda Jeff je? Je to obyčajný chlapec zo Šiesteho kraja, a keďže je Šiesty kraj krajom dopravy, tak ho samozrejme zaujímajú dopravné prostriedky, najmä autá, do tých je úplný blázon. Doma si sám vyrobil pár modelov, ako malé dieťa sa s nimi hrával neustále, a hoci teraz má už šestnásť, stále sa nechá autíčkami zlákať a prebudí v sebe to malé dieťa. Okrem áut ho strašne baví hudba, a hlavne spev. Dokonca je v školskom speváckom zbore, a učiteľ spevu ho považuje za jedného z najlepších. Ak by sa náhodou nejakým zázrakom dostal do Kapitolu, ktovie kam by to so svojím talentom dotiahol? Veď tu v Šiestom kraji vyhral dokonca za svoj spev pár trofejí, ktoré teraz majú svoje čestné miesto v jeho izbe. Jediné, čo mu na tom prekáža, že ho neustále nútia, aby vystupoval v obleku alebo niečom podobnom, keďže vraj to je slávnostné oblečenie, a on obleky nenávidí. Pripadá si v nich ako tučniak, ktorého videl v učebnici biológie. A tá kravata, len mu to tam zavadzia, a ak ide ešte niekam na obed, tak musí dávať pozor, aby tá hlúposť neskončila v tanieri s jeho obedom. No okrem týchto činností ho celkom baví športovanie. Behanie je jeho silná vášeň, každé ráno, ak mu to jeho zdravotný stav a počasie dovoľuje, vyjde von pred dom, dá si krátku rozcvičku a ide si niekde na hodinku zabehať. Je to už jeho každodenný rituál, a keďže sa pri tom cíti dobre, nevidí v tom žiadny problém. Zbrane. To je niečo, čo Jeffreyho nikdy veľmi nezaujímalo. Pokiaľ išlo o luky alebo podobné zbrane, tak si ešte zaslúžili jeho pozornosť, keďže sledoval, ako to tí ľudia robia, že s nimi tak dobre narábajú. Pre jeho logicky nadanú myseľ to bola výzva pozorovať niekoho, kto to vedel a snažiť sa od neho učiť. No strelné zbrane, ktoré videl v tých hlúpych Kapitolských filmoch alebo sa aj pár krát ocitli v aréne ho nikdy neuchvátili. Nevidel na nich nič prevratné, nič zaujímavé, akoby to bolo pod jeho úroveň zaujímať sa o ne. A hlavne všetky automatické zbrane sú podľa neho na jedno kopyto. A preto aj medzi zbrane, s ktorými to vie patrí luk, aj keď tam si stále nemôže zvyknúť na to, že to nesmie so silou preháňať, keďže sa mu pár krát podarilo tú tetivu svojou silou oslabiť, veď pri amatérsky vyrobenom luku nemožno očakávať akési prevratné schopnosti a ani kvalitu, a potom mohol celý luk zahodiť. Okrem luku sa ešte dopracoval k nožom, s ktorými ho to nesmierne baví, a potom tu ešte oštep a akýsi provizorný meč alebo ako možno nazvať tú zvláštnu vec, s ktorou trénoval boj z blízka.



[ before the Hunger Games ] Výška približne 180 centimetrov a 75 kilogramov z neho robí klasického chlapca, ani ne vysokého ani nízkeho, ani nie tučného ani veľmi chudého. Proste zapadne do davu. Čo teda môže byť jeho slabinou? Jednoznačne medzi ne možno s časti zaradiť aj jeho húževnatosť, keďže chce byť všade, všetko vedieť a niekedy by šiel aj cez mŕtvoly. A niekedy ľudia nemajú zo všetkého to jeho nadšenie a tak si len o ňom pomyslia, že je nejaký idiot a pokračujú ďalej. No pri tej húževnatosti mu prekáža jeho výbušnosť. Nie je práve najpokojnejší typ a niekedy ho dokáže vyprovokovať aj úplná somarina, aj keď samozrejme to sa zase odvíja od toho, akú má v daný deň náladu, no aj tak nikto nechce byť pri ňom, keď sa tak stane. Tie nadávky sa z neho sypú jedna radosť. A je teda pravda, že týmto si veľa obdivovateľov určite nenašiel. Ďalšou nevýhodou je tá jeho hlúpa minulosť. Oco mal zlé obdobie, a mama už nebola medzi živými, a tak si to odniesla psychika mladého Jeffa. Už nebol taký veselý, nemal ani toľko sebavedomia a len sa strachoval, čo sa stane doma ďalší deň. Či sa otec opäť opije a bude si chcieť vybiť svoj hnev na ňom. Na tele má stále jazvy, ktoré mu to pripomínajú, nech sa snaží zabudnúť ako najviac vie. Postupne si okolo seba vybudoval akúsi ochrannú bariéru, voči ostatným sa snaží správať normálne, akoby sa nič nestalo a skutočnosťou sa zaoberá len vo svojej mysli. Jeff dokáže chodiť po tichu ako myška, hoci sa o to nesnaží ;. Proste nerobí okolo seba rachot ani šuchot ako ostatný. No je to výhoda alebo nevýhoda? Na jednej strane ak by sa takto v aréne dokázal niekomu vyhnúť bolo by to výhodou, no ak ste s niekým v spoločnosti a ten si vás ani nevšimne, je to skôr deprimujúce ako výhoda. Okrem tohto sem patria ešte spomínané automatické zbrane, pušky a podobné hlúposti. No Jeff je toho názoru, keby to bolo nevyhnutné, dokázal by sa aj s takouto výzvou popasovať, aj keď by to určite chcelo dávku odvahy. Predsa len, nie je to len tak strieľať z ozajstnej zbrane. S hračkou je to oveľa ľahšie a nemusia sa snášať následky činov, ktoré boli vykonané.



[ before the Hunger Games ] Jeffrey, alebo Jeff (prezývka alebo celé meno, jemu je úplne jedno ako ho budete oslovovať, pokiaľ to nebude nejaká hlúposť), mal v celku šťastné detstvo, ktoré prekypovalo šťastím a láskou. Podarilo sa mu narodiť do rodiny asi dvoch najšťastnejších ľudí, otca Boba a matky Janny, ktorým sa po mnohých pokusoch konečne podarilo mať svoje vlastné dieťatko, a s veľkou láskou sa o neho starali. Obaja ho vychovávali, čo to sa pri nich aj priučil. Otec ho naučil niečo okolo áut, matka zase niečo o kuchyni, keďže ako ona povedala, keď dospeje, už tam nebude ona, čo by mu navarila a ak nebude chcieť zomrieť hladom, bude sa s tým musieť popasovať. Chúďa matka, ani nevedela, že Jeff ešte nebude ani na prahu dospelosti, keď sa splní jej predpoveď a ona už nebude pri ňom. Mal len dvanásť rokov, keď jeho mama zomrela na rakovinu. Pre Jeffa ale aj pre jeho otca to bola obrovská rana. Jeff mal okolo seba aspoň nejakých priateľov, a hoci nechcel prijať ich pomoc boli tam a pomohli mu postupne nejako sa povzniesť nad túto skutočnosť, no otec nikoho takého nemal. Začal piť, a potom keď prišiel večer taký opitý domov a jediný kto bol doma bol Jeff, vybil si na ňom zlosť. Modriny po celom tele neboli ničím výnimočným, no Jeff si len vymýšľal niečo ako že spadol zo schodov alebo niečo podobné. Veď keby sa niekto dozvedel, ako to je, otca by zavreli niekam do basy alebo rovno popravili na námestí a on by putoval do decáku, a to bolo miesto, ktorému sa vyhýbal oblúkom. Bohužiaľ stalo sa aj to, že otec našiel akýsi železný kutáč, nahrial ho v ohni a priložil Jeffovi na kožu. Vďaka takýmto počinom mu ostali tie nepekné jazvy. A určite by sa našlo aj niečo iné. A keď to už vyzeralo, že už nič nepomôže a Jeff bol na pokraji zrútenia, niečo sa stalo. Akýsi zlom. Otec sa začal vracať do normálu. Jeff stále neprišiel na to, čo sa stalo. Že by boli jeho modlitby k bohu vyslišené, a ten zasiahol? Ktovie. No faktom je, že otec sa zúčastnil liečenia, a už je to viac ako rok, čo nemal v sebe ani štipku alkoholu. Ich vzťah sa pomaly napráva. No ide to vážne pomaly, keďže tie rany zostanú v jeho duši naveky, no ide to. Veď sú predsa rodina. Už len čas ukáže, či sa im podarí tieto rany zahojiť, alebo nie.



× Ezra Donnovan - doplň...
 


Actual articles

Advertisement
QUOTES [ Co kdy kdo řekl v aréně. Pokud víš o dobrém citátu, doplň ho sem. ]


OTHER WORLDS [ Přidej se i ty k ostatním rp. ]


loading ALES - Fatansy RPG

ikon1