Esequiel Leone

6. november 2016 at 0:36 | Maddie |  Victors

Player: Kath

FC: Matúš Okajček

Mentor: Ezra Donnovan

Victory year: 131st Annual Hunger Games


Contact: d.kimli34@gmail.com

Age: 17


Token: Model autíčka nacpaný tabákem

Interview | House | ID Card

[ izekil leon ]

imagebam.com imagebam.com imagebam.com imagebam.com imagebam.com


[ before the Hunger Games ] Od Esequiela sa vždy očakávalo, že toho zvládne veľa. Pravda ale môže byť hocijaká, ľudia zo šestky o ňom rozprávajú rôzne. Čo považuje za svoju výhodu číslo jeden? Vlastnosť rýchlo sa čokoľvek naučiť. Pravdaže musí mať na to pevnú vôľu a musí sa mu chcieť, inak to nemá žiaden zmysel. Otrasné detstvo na ňom predsa len zanechalo niečo dobré - väčšinou je odolný voči prostrediu a dokázal by prežiť aj dlhšie bez jedlo v zhoršených podmienkach. Miluje autá a všetko s nimi spojené, už odmalička ho otec oboznamoval z ich vnútrom. Preto dnes už sedemnásťročný Es dokáže bez problémov vymeniť všetky druhy pneumatík pneumatiky, opraviť a naštartovať akékoľvek auto aj za pomoci káblov. Práve kvôli tomu ho pozná veľa ľudí, svojim známym veľakrát spraví nejakú láskavosť aj zadarmo. Je možno až prehnane ochotný a spoľahlivý, čo sa týka maličkostí. Vždy dodrží čo sľúbi. "Tvrdohlavý ako osol" aj týmito slovami sa do neho občas oborí otec. No v niekoľkých prípadoch tá jeho tvrdohlavosť nemusí byť na škodu. Ešte nikto ho nikdy nedonútil zmeniť jeho názor, on si trvá na svojom aj keď to občas nemusí byť pravda a môže mu to uškodiť. Čo sa týka zbraní typu luk, meč, sekera a podobne, tie ho nikdy nezaujímali. Ani vlastne nevie, kde by také niečo zohnal. Potrpí si skôr na boj holými rukami, či jednoduchým boxerom, s ktorým vie celkom obratne zaobchádzať. Keď sa naozaj snad ví, vždy sa ním trafí tam kam chce. Podarilo sa mu ho zohnať od jedného z priateľov výmenou za opravu motora v jeho schátralom aute. Poprípade by možno vedel zaobchádzať aj s menším nožíkom, no na ten by sa rozhodne toľko nespoliehal. Dalo by sa povedať, že je celkom rýchli, no len určitú dobu, potom sa mu začne ťažšie dýchať. Nosenie ťažkých pneumatík preňho predsa len nebolo na škodu. Pod zväčša obyčajnými šedými či károvanými košeľami, ktoré na seba navlečie každé ráno, sa skrýva zdatne vypracované pevné svalstvo. Podľa všetkého aj jeho pravý otec, niekdajší mierotvorca bol zdatný muž. Esequiel ho nikdy netúžil spoznať, za svojho otca berie Marcusa, bez ktorého by dnes už možno nežil, za čo mu je vďačný. Dokáže byť vďačný každému kto mu nejakým spôsobom pomôže, tak ako druhí odmenia za láskavosť neho, tak aj on ich. Ďalšia vec, čo robí rad je rozprávanie. Niekto by sa možno čudoval, koľko ten chlapec dokáže narozprávať. To však platí len pre ľudí, s ktorými má naozaj chuť sa rozprávať. V opačnom prípade môže pôsobiť aj ako kôpka nešťastia, ktorá prehovorí tak pol slova. Určite sa od neho nemôžu očakávať srdcervúce prejavy smútku, urážky a napádanie ostatných ľudí mu nijak nedokážu ublížiť. Pokiaľ ho už niečo trápi, väčšinou sa nikomu nezdôveruje a snaží sa pôsobiť vyrovnane, čo mu ide.



[ before the Hunger Games ] Jeho najväčšou slabinou sú rozhodne spomienky na detstvo, ktoré by sa rozhodne nedalo nazvať šťastným. Tie najhoršie sa mu vracajú v podobe snov, ktoré ho z času na čas prenasledujú. Máva rôzne sny, napríklad ako ho niekto topí a on sa nemôže ani pohnúť. Usúdil z toho, že sa ho jeho matka snažila aj utopiť, no zjavne neúspešne. Odtiaľ pochádza aj jeho strach z vody, dokonca aj napustená vaňa mu je proti srsti. Jeho jediné šťastie je, že nežije v štvrtom kraji. Urážky druhých mu síce nedokážu ublížiť, no výnimkou je jeho matka, ktorá ho dokáže zraziť k zemi čo i len jediným slovom. Vždy závidel ostatným, ktorí mali normálne starostlivé mamy, ktoré ich mali rady, len on schytal ženskú závislú na drogách so zničenou psychikou. Čo na ňom tiež zanechalo stopu z detstva je benzín. Aj napriek tomu že sa s ním stretá dennodenne, neexistuje nič, čo by mu zapáchalo viacej ako benzín. Niet sa čomu diviť, veď ho mal ako malý v žalúdku. Nevie zaobchádzať so žiadnou väčšou zbraňou, no dá sa povedať že luk neznáša. Ako trinásťročný si ho spolu s bratom vyrobili doma a chodili z neho strieľať za mesto. Spočiatku mu to celkom išlo, bol presný a viackrát sa mu podarilo trafiť presne do stredu terča, no jedného dňa sa podomácky vyrobená tetiva utrhla a šľahla Esequielovi do pravého oka. Na tom by nebolo nič také strašné, oko sa zahojilo, no od tej doby sa mu zdá, akoby naňho videl o čosi horšie ako na ľavé. Od toho dňa sa o luky viac nezaujímal. Problém mu robí výdrž a beh na dlhšiu diaľku, čo majú na svedomí práve jeho obľúbené cigarety, ktorým podľahol krátko po pätnástich narodeninách. Po určitej dobu behu sa mu ťažšie dýcha, bodaj by nie keď kedysi vyfajčil polku krabičky za jeden deň. Jeho prefajčené pľúca sa už nijako nedajú zachrániť. Určite sa od neho nedá čakať, že je niečo ako skúsený bylinkár. Absolútne sa nevyzná v ničom čo rastie zo zeme či na strome. Maximálne pár druhov jedlých húb, ktoré sa učili v škole, no to je len minimum. Tiež nikdy nemal možnosť loviť divú zver či zakladať pasce. Predsa len nečaká, že po rušnom meste plnom áut uvidí poskakovať jeleňa. Tvrdohlavosť mu tiež občas poriadne zavariacu, tiež najmä keď nechce prijať pravdu od druhých a stojí si za svojím, čo mu môže priniesť kopu problémov. Občas dokáže byť na ostatných dosť hnusný, a to najmä v záchvate hnevu, kedy sa nedokáže ovládať a má pocit, že by najradšej vraždil.



[ before the Hunger Games ] O Esequielovi sa vždy hovorilo ako o nehode, niečom čo prišlo na svet nedopatrením. Už v dobe, keď ani nebol na svete to u nich doma poriadne vrelo. Jeho otec Marcus bol odjakživa pracovitý a čestný človek, ktorý pracoval ako vedúci výroby autodielov. Len vďaka nemu sa jeho rodina v Šiestom kraji nemala až tak zle. Nikdy nemali núdzu o jedlo či čokoľvek iné, mohli si dokonca dovoliť aj menšie auto. Problém bol skôr zo strany jeho ženy Isabel, Isequielovej matky, do ktorej sa zaľúbil ešte počas školy. Pochádzala z rodiny drogového dílera, možno aj kvôli tomu časom podľahla heroínu. Nikdy sa to nesnažila nijako skrývať, skôr sa správala, akoby bola hrdá na to, že je závislá. Jej manžel pravdaže robil, čo sa dalo, aby jej z toho pomohol von, no za každým neúspecha rovne. Jednu dobu to na prvý pohľad vyzeralo, že s tým sekla, a práve vtedy sa narodil starší syn Enrique. Po jeho narodení sa Isabel náhle zrútila a prisahala, že ďalšie dieťa už na svet nikdy neprivedie. Za jej stav začala obviňovať manžela a dieťa, preto sa ich vzťahy zo dňa na deň začali zhoršovať. Hádky a doťahovanie sa stalo ich každodennou rutinou. O rok neskôr sa narodil Esequiel, odmalička dobre stavaný chlapec so sivými očami a gaštanovými vlasmi. Už na prvý pohľad nemal s Marcusovým výzorom nič spoločné. Vtedy sa po Šiestom kraji rozprávalo o žene, ktorá po nociach spávala s mierotvorcami za peniaze. Všetci dobre vedeli, že je reč o slečne Leone. A presne týmto jediným nedopatrením ho matka previedla na svet. Najhoršie zo všetkého bol fakt, že nikdy nemala možnosť zistiť, kto je vlastne Esequielovým pravým otcom, keď nie jej muž. Ani to vedieť nechcela. Spočiatku svojho druhorodeného syna nenávidela natoľko, že vymýšľala rôzne spôsoby, ako sa ho zbaviť tak, aby to vyzeralo ako nehoda. To sa na ňom odrazilo v neskoršom veku v podobe nočných mor. Ako trojmesačného mu do fľašky s mliekom primiešala benzín, ktorým ho mala otráviť. Keby jej muž nespozoroval, že niečo nie je v poriadku, aj by sa jej to podarilo. Takto sa ale Esequiel ocitol v nemocnici, kde sa im ho s veľkým šťastím podarilo zachrániť. Od tej chvíle ho Marcus začal brať ako vlastného syna, aj keď voči nemu spočiatku cítil mierny odpor. Nedokázal sa totiž ešte stále zmieriť s tým, že ho jeho žena podviedla s chlapom, ktorý nos í deň čo deň na hlave niečo podobné včeliemu úľu. Začal oboch chlapcov vychovávať spoločne, aj keď to nebolo práve najľahšie. Obaja si totiž vyžadovali maximálnu pozornosť ešte skôr ako sa naučili chodiť. Nikdy na nich nebol príliš tvrdý, na fyzické tresty nedal dopustiť. Občas pôsobil pomerne dosť prísne, no vždy len do takej miery, ako si okolnosti vyžadovali. Pokúšal sa ich čo najmenej nechávať samých s matkou, aj keď kvôli práci spočiatku jeho plány zlyhali. Esequiel si prežil časť detstva v spoločnosti cigaretového zápachu a svojej spitej matky s heroínom v krvi. Preto ich Marcus ako o niečo väčších pravidelne vodieval so sebou do práce. Trávili tam skoro všetok čas po príchode zo školy. Esequiela vždy priam nadchýna l pohľad na toľko áut. Postupne si zamiloval ich vybavenie, mechaniku a vzhľad. Vedel, že chce ísť v šľapajach svojho otca. Vždy sa javil ako spoľahlivý a sebavedomí chlapec, ktorý má celý život pred sebou. Ľudia si ho obľúbili vďaka jeho spoločenskej povahe. O priateľov nikdy nemal núdzu a dievčatá takisto. S bratom si už odmalička boli veľmi blízki, zaujímali ich rovnaké veci, v puberte sa túlali po vonku v spoločnej partii. V pätnástich sa jeho osobnosť začala meniť. Jeho plány do budúcna sa pomaly rozplývali a on sa nechal zlákať cigaretami a nočným životom. Začal vyhľadávať zábavu po zaprášených uliciach mesta, často si požičiaval otcove auto a robil si nim nočné výlety po meste spolu s priateľmi. Raz sa nechal nahovoriť na nafarbenie vlasov, čo dokazuje väčšia časť jeho tyrkysových prameňov, ktoré z roka na rok miznú. Pravdaže toto všetko za otcovým chrbtom, pred ním sa tváril ako najzodpovednejší chalan v Šiestom kraji. To sa mu jednu noc takmer stalo osudným, keď sa mu na okraji mesta auto vyšmyklo z cesty a vrazilo do najbližšieho stromu. Našťastie z neho stihli povyskakovať než ho pohltili plamene. Bál sa priznať otcovi čo spravil, vedel že by mu to len tak ľahko neprešlo a tak zvalil vinu na svoju matku, voči ktorej choval odmalička akúsi nenávisť, podobne ako aj ona k nemu. Neustále ho obviňovala za to ako jej zničil život, obzvlášť on, a že je len hlúpou nehodou, ktorá sa nikdy nemala stať. Veľmi dobre vedel, vďaka čomu prišiel na svet, aj to že ho matka nikdy nechcela. Pravdaže otec jeho klamstvu uveril a odniesla si to Isabel. Jediný, kto poznal pravdu bol Enrique, ktorý mu to vyčítal, no svojho brata mal natoľko rád, že nič neprezradil. Po tejto nehode sa Es rozhodol obmedziť túlanie sa po tmavom meste a začal sa viac zaujímať o seba a nadobúdanie zručností. Od šestnástich sa začal zaujímať o prácu automechanika, ktorej sa doteraz venuje. V spoločnosti áut sa vždy cítil ako doma. Hry pravidelne sleduje každý rok, no ani z ďaleka nie je ich fanúšikom. Nikdy sa o ne príliš nezaujíma s nadšením. Pripúšťa možnosť, že by sa ocitol v aréne aj on, no nie je ten typ človeka, ktorý by sa na to pripravoval celý svoj život. Aj napriek viacerým nedostatkom Šiesteho kraja je s ním spokojný, a aj napriek ťažkej situácií v rodine by ju nikdy sám od seba nebol schopný opustiť.



× o doplnění si napiš na e-mail
 


Actual articles

Advertisement
QUOTES [ Co kdy kdo řekl v aréně. Pokud víš o dobrém citátu, doplň ho sem. ]


OTHER WORLDS [ Přidej se i ty k ostatním rp. ]


loading ALES - Fatansy RPG

ikon1